TIESŇOVÉ VOLANIA
Univerzálne tiesňové číslo: 112
Zdravotnícka záchranná služba: 155
Linka záchrany: 0850 111 313
Hlásenie požiarov: 150
Polícia: 158
Mestská polícia: 159
Pri ohlasovaní nehody je nevyhnutné zachovať pokoj a oznámiť:
1. Predstaviť sa
2. Kde sa nehoda stala
3. Čo sa stalo
4. Koľko ľudí je zranených
5. Aké sú zranenia
6. Vždy treba vyčkať na odpoveď a slúchadlo zložiť, až keď ho zložil volaný
REZNÁ RANA
Krvácajúcu ranu nikdy nevymývame!
Drobnú ranu dezinfikujeme a podľa potreby prekryjeme rýchloobväzom.
Ošetrenie hlbokej rany: na ranu priložíme kompresný obväz a previažeme ju. Končatinu vyzdvihneme do najvyššej možnej polohy a zabezpečíme prevoz k lekárovi.
Ak je zranený veľmi preľaknutý a bledý a je mu nevoľno, postupujeme ako v prípade šoku.
ODRENINA
Odrenina je povrchové poškodenie kože. Drobnú odreninu len dezinfikujeme. Rozsiahlu odreninu dezinfikujeme, ale nečistíme, prekryjeme sterilnou šatkou, gázou, alebo tlakovým obväzom. Zraneného dopravíme k lekárovi.
CUDZIE TELESO
Ošetrenie rany, v ktorej zostal úlomok alebo celý cudzí predmet, je nasledovné:
Úlomok nikdy nesmieme z rany vytiahnuť, rana by začala silnejšie krvácať.
Okolo úlomka opatrne priložíme obväz na zastavenie alebo aspoň zmiernenie krvácania. Vyhľadáme lekársku pomoc.
Ak je zranený veľmi preľaknutý a bledý a je mu nevoľno, postupujeme ako v prípade šoku.
KRVÁCANIE Z NOSA
Krvácanie z nosa sa u detí vyskytuje pomerne často. Krv sa zrazu pustí sama, alebo vplyvom úderu, či prudkého nárazu.
Krvácanie sa zastavuje tak, že postihnutý predkloní hlavu (aby krv nestekala cez nosohrtan do tráviaceho traktu) a na koreň nosa a na záhlavie priložíme studený obklad (to by malo spôsobiť stiehnutie ciev). Je možné tiež do nosovej dierky gelový tampón.
Ak krvácanie neprestane do 10 minút, treba vyhľadať lekársku pomoc.
UHRYZNUTIE PSOM
Platí zásada, že v žiadnom prípade sa nepribližujeme k cudziemu zvieraťu, pokiaľ nám to nedovolí jeho majiteľ!
Varovné signály od psa sú tiché vrčanie a cerenie zubov v pričupenom postoji. Zviera je vtedy pripravené na útok/svoju obranu pred cudzím votrelcom.
Na zviera nikdy nevzťahujeme ruku smerom ku hlave spred očí, zviera to chápe ako priame ohorzenie.
Ak dôjde k uhryznutiu, ranu obviažeme a urýchlene vyhľadáme lekársku pomoc. Postihnutú končatinu dvihneme čo možno najvzššie. Od majiteľa zvieraťa žiadame doklad o očkovaní (očkovací preukaz psa).
Majiteľ zvieraťa je povinný so svojím psom navštíviť veterinára a dodržiavať jeho pokyny.
BODNUTIE HMYZOM
Proti cicavému alebo hryzavo-cicavému hmyzu sa preventívne bránime repelentom a ošatením.
Medzi bodavý hmyz patrí: včela(po bodnutí v ranke ostáva žihadlo, ktoré odstránime), osa, sršeň a tie na repelent nereagujú. Spôsob ich videnie je zložitý a preto sa v ich prítomnosti neodporúča vykonávať prudké pohyby (odháňanie mávaním), lebo práve tie môžu vyprovokovať bodnutie.
Bodavý hmyz bodá len v prípade vlastnej obrany, nikdy nie s cieľom získať krv. Preto sa môže stať, že hmyz bodne, ak ho prisadneme, ak ho ohrozíme zaháňaním, ak ho náhodne požijeme s jedlom alebo s tekutinou.
Bodnutie hmyzom je bolestivé a v mieste vpichu sa môže vytvoriť veľký červený pálivý opuch. Postihnuté miesto ochladzujeme, ľudové recepty odporúčajú natrieť čerstvou šťavou z cibule, možno tiež užiť antihistaminikum (Dithiaden).
Pri alergickej reakcii (anafylaktickom šoku) je nutné čím skôr vyhľadať lekársku pomoc!
Nebezpečné je bodnutie v ústnej dutine (jazyk, hltan, pažerák, hrtan, priedušnica), pretože na týchto miestach rýchlo dochádza k opuchu a ten môže byť príčinou udusenia.
Postinutému dáme cmúľať ľad, studené obklady na hrdlo a okamžite vyhľadáme lekársku pomoc.
V lete v prírode pijeme najlepšie vždy so slamkou a vždy kontrolujeme, čo dávame do úst.
UHRYZNUTIE HADOM
Na území SR sa vyskytuje len 1 druh jedovatého hada: vretenica severná (Vipera berus).
Uštipnutie vretenicou môže mať vážnejšie následky u detí a u osôb s oslabenou imunitou. Had uštipne, len keď sa cíti ohrozený alebo ak naňho stúpime, inak sa človeku vyhýba.
Preventívna ochrana spočíva v používaní obuvi so zvýšeným členkom, alebo v dobrej ochrane predkolenia oblečením.
Miesto uhryznutia prekryjeme sterilný obväzom (vyžehlenou vreckovkou). Ranu previažeme a celú končatinu znehybníme ako pri zlomenine. Postihnutú končatinu nikdy nedvíhame! (Aby sme zabránili rýchlemu prúdeniu krvi smerom do srdca.)
DUSENIE
Môže sa stať, že niekto vdýchne kúsok jedla a začne sa dusiť. Sčervenie a chytá sa za krk, chce kašľať. Vyzveme ho, aby silno zakašľal a predklonil sa. Potom sa postavíme za jeho chrbát niekoľkokrát ho udrieme dlaňou medzi lopatky.
Vyčistíme ústnu dutinu, ak to nepomôže, začneme s umelým dýchaním.
Ak sa stane, že bábatko vdýchne cudzí predmet a začne sa dusiť, chopíme ho pevne za driek, prevrátime dolu hlavou do predklonu a udrieme medzi lopatky, aby predmet vypadol z dýchacej trubice. Vyčistíme ústnu dutinu.
PODVRTNUTIE
Podvrtnutým členkom nikdy nehýbeme. Nohu podložíme, aby neopúchala a dávame studené obklady. Ak je k dispozícii, natrieme octanovou masťou. Vyhľadáme lekársku pomoc.
ZLOMENINA
Zlomeninu spoznáme najčastejšie podľa neprirodzeného tvaru končatiny a silnej bolesti v nej.
Zlomeninu nikdy nenaprávame! Zabezpečíme len fixovanie proti pohybu, a to tak, že znehybníme najbližšie kĺby po oboch stranách zlomeniny. Ideálne je použitie rovnej dlahy, ale ak nemáme dlahu k dispozícii, pomôžeme si aspoň rovnými palicami. Zlomeninu ruky môžeme fixovať v 3-cípej šatke.
Niekdy sa môže vyskytnúť otvorená zlomenina, t. zn. že kosť pretrhne svalstvo a kožu a trčí z rany. Ranu nikdy nečistíme, len ju priktryjeme a vyhľadáme lekársku pomoc.
ĽAHKÝ OTRAS MOZGU
Môže nastať po páde alebo po silnom údere do hlavy. Človek je otrasený, ale nie je v bezvedomí a vie odpovedať na položené otázky. Môže mať bolesti hlavy, cítiť nevoľnosť a vracať. Môže sa tiež stať, že si nepamätá udalosti tesne pred nehodou.
Tiež sa môže stať, že pri silnejšom otrase mozgu človek upadne do bezvedomia.
V každom prípade je nutné vyhľadať lekársku pomoc.
POPÁLENINY
Prvým možným miestom, kde môže dôjsť k popáleniu je jednoznačne kuchyňa. Preto treba najmä pri malých deťoch zabezpečiť ich bezpečnosť a obmedziť čo možno najviac ich voľný pohyb po kuchyni bez dozoru.
Ak i tak dôjde k popáleniu, popálené miesto treba dať pod tečúcu studenú vodu aspoň na dobu 10 minút.
Pľuzgiere nikdy neprepichujeme! (Aby sa do vzniknutej rany nedostala bakteriálna infekcia.) Na ranu nikdy nedávame žiadne masti, olej, ani nič iné. Po omytí vodou ranu prikryjeme sterilnou gázou alebo ožehlenou vreckovkou a vyhľadáme lekársku pomoc v závislosti od stupňa a rozsahu popálenia.
Všetky deti sa rady hrajú s otvoreným ohňom, pričom sa môže stať, že sa od plameňa chytia vlasy alebo odev.
Dôležité je nepodľahnúť panike a ihneď zamedziť prístup vzduchu k ohňu (napr. kusom odevu -kabátom, dekou, alebo hlinou, pieskom).
Popáleninu na veľkej ploche tela prikryjeme čistou suchou šatkou. Obhorenú časť odevu nikdy nestrhávame z tela! (Aby sme spolu s tým nestiahli aj popálenú kožu.)
Popálený človek môže rýchlo upadnúť do šoku.
POLEPTANIE
Pri poliatí žieravinou postupujeme rovnako ako pri popálení.
ÚRAZ ELEKTRICKÝM PRÚDOM
Nikdy nechytáme el. prístroje a zariadenia vlhkými rukami! Nikdy do nich nevkladáme kovové predmety! (Voda a kovy sú dobré el. vodiče.)
Úder el. prúdu môže vyvolať kŕče svalov a spôsobiť ťažké popáleniny.
Vždy treba najskôr prerušiť prívod el. prúdu. Pritom si ruky chránime suchými gumenými rukavicami. Potom poskytneme a následne aj privoláme lekársku pomoc.
OTRAVY
Otravné látky sa môžu do tela dostať pokožkou (dotykové jedy), vdýchnutím (napr. oxid uhoľnatý), alebo tráviacou sústavou (o. i. alkohol, nikotín, drogy).
Zmes oxidu uhoľnatého a kyslíka, môže byť vysokovýbušná. Preto je používanie akýchkoľvek el. zariadení (zvonček, telefón) pri zistení úniku plynu nebezpečné a nevhodné! To isté platí aj pre otvorený oheň.
Alkohol a nikotín môžu malému dieťaťu uškodiť už v malom množstve.
Lieky, čistiace prostriedky, pracie prášky, prostriedky na ochranu rastlín, ako aj ostatné chemikálie musia byť uložené vždy mimo dosahu detí!
Žiadne chemikálie neprelievame z pôvodného obalu do obalu po nejakom nápoji! (Aby nemohlo dôjsť k zámene a náhodnému požitiu.)
Jedovaté rastliny sú nebezpečné najmä pre malé deti, ktoré všetko dávajú do úst.
Huby zbierame vždy len tie, ktoré bezpečne poznáme. Každý, kto chce zbierať huby, by mal poznať aspoň najznámejšie jedovaté huby. Nikdy nebrieme do jedného košíka jedlé huby s neznámymi hubami, aby nedošlo k vytrúseniu prípadného jedovatého prachu z jedovatej huby na jedlú hubu.
U človeka, ktorý sa otrávil, nikdy nevyvoláme vracanie! Ak otrávený človek niečo vyvráti, zvratky treba odložiť, aby ich lekár mohol poslať na rozbor.
Ak je známy zdroj otravy, treba to lekárovi bezodkladne oznámiť.
ÚPAL
Po dlhodobom pobyte na slnku, najmä s nezakrytou hlavou a pri vodnej ploche, môže človek dostať úpal. Prejavuje sa nevoľnosťou, horúcou červenou tvárou a studenou pokožkou.
Postihnutého prenesieme do chládku, uložíme na chladné miesto a podložíme hlavu. Hlavu ochladzujeme priložením vlhkej šatky na čelo.
Nadmerné slnenie môže zapríčiniť slnečný úpal. Ani najlepšie krémy na opaľovanie často nestačia ochrániť jemnú detskú pokožku pred spálením.
Pokožka sčervenie a páli, dokonca sa môžu objaviť veľké pľuzgiere. Vtedy je nutné urobiť protišokové opatrenia.
Tak, ako pri všetkých poškodeniach vyvolaných teplom, najdôležitejšie je ochladzovanie - vlhkými šatkami (vreckovkami), ktoré treba často meniť.
Účinná ochrana pred úpalom je prikrytá hlava (klobúkom, šatkou, šiltovkou) a tričko s krátkymi rukávmi. Počas najintenzívnejšieho slnečného žiarenia (medzi 11-15 hod.) sa odporúča zdržiavať sa v chládku, nie na priamom slnku.
TOPENIE
Zásady bezpečného kúpania sa:
nekúpať sa hneď po jedle
neskákať do neznámej vody (ak človek nepozná jej hĺbku, môže sa stať, že si na plytčine rozbije hlavu)
neskákať do vody bez predošlého ochladenia (aby telo nedostalo teplotný šok)
neplávať priďaleko od brehu (aby mal človek sily vrátiť sa bezpečne späť na breh)
neplávať so žuvačkou v ústach (aby pri prehĺtaní neuviazla v dýchacích cestách)
V nijakom prípade neplávame do blízkosti topiaceho sa, ak sami nevieme poriadne plávať! Každý topiaci sa má veľkú silu a môže ohroziť aj záchrancu. Podľa možnosti hodíme topiacemu sa najprv nejaký plávajúci predmet, ktorého sa môže pevne zachytiť. Až potom sa môžeme pokúsiť o priblíženie k topiacemu sa. Najlepšie privolať pomoc záchranára, ktorý bezpečne vytiahne topiaceho sa na breh.
Záchranca nesmie vytláčať vodu z pľúc. Treba len vyčistiť ústnu dutinu a v prípade poterby začať s umelým dýchaním.
Ak zachránený dýcha sám, uložíme ho do stabilizovanej polohy, aby voda, ktorú prehltol, mohla sama odtekať.
PÁD POD ĽAD
Pri korčuľovaní na zamrznutej vodnej ploche hrozí na stenčených miestach prelomenie ľadu.
Ak sa dieťa prepadne pod ľad, okamžite treba volať pomoc. Nikto sa k prepadnutému nesmie priblížiť sám a už vôbec nie chôdzou (hrozilo by ďalšie rozširovanie prelomeného ľadu).
Sám človek si musí ľahnúť na ľad s naširoko roztiahnutými rukami aj nohami a tak sa pomaly približovať k postihnutému.
Ak je ľudí na ľade viac, je potrebné vytvoriť reťaz spôsom drzíme sa za nohy a postihnutému podáme sánky alebo iný dostupný predmet (dosku, zviazané bundy).
Po vytiahnutí na breh postihnutého prezlečieme do suchých vecí, hoci aj svojich, aby nedošlo k podchladeniu a čím skôr ho dopravíme do tepla a sucha.
VRACANIE
Nevoľnosťou a vracaním môže telo reagovať na rôzne podráždenia. Vracanie môže spôsobiť aj strach alebo preľaknutie. Ďalšími príčinami sú rozličné podráždenia tráviacej sústavy (žalúdka, čreva) pri otrave, infekcii, alebo aj prejedení. Aj úder do hlavy môže vyvolať vracanie.
Pri vracaní postihnutému pomôžeme tým, že ho zozadu jednou rukou objímeme a dlaň mu priložíme na čelo, pred ústa nádobu.
Ak vracajúci človek leží, prudko mu otočíme hlavu na bok, aby zvratky mohli vytekať von (v opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo zatečenia do dýchacích ciest a udusenie).
Ak je postihnutý v bezvedomí, uložíme ho do stabilizovanej polohy.
ODSUN POSTIHNUTÉHO
Odsun postihnutého zunamená jeho premiestnenie z nebezpečného miesta.
1. Zdvihnúť hornú časť tela
2. Preložiť ruku krížom cez hrudník. Potom chytiť pod pazuchami, postihnutého si pritiahnuť a oprieť o stehno.
3. Postihnutého jemne a opatrne posúvať na podložku.
ŠOK
Keď je niekto vážne zranený alebo veľmi preľaknutý, môže vyzerať, akoby mu zlyhal krvný obeh. Upadá do šoku.
Pri šoku sú krvou zásobené len životne dôležité orgány (mozog, srdce), okrajové časti tela (svaly, pokožke, končatiny) sú nedostatočne prekrvené.
Charakteristické znaky šoku sú zimnica, bledosť, spotené čelo, duševná neprítomnosť, niekedy nevoľnosť. Postihnutý je pri vedomí a reaguje na otázky.
Pacienta v šoku vždy musí ošetriť lekár!
Kým sa postihnutý dostane k lekárovi, je nevyhnutné dodržiavať zásadu 5T:
ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti, transport
MDLOBA A BEZVEDOMIE
Mdloba je krátka strata vedomia, niekedy v dôsledku strachu alebo preľaknutia. Odrazu odtečie z mozgu priveľ krvi do tela a mozog má málo kyslíka. Mdloba trvá krátko, len niekoľko sekúnd.
Postihnutého musíme na niekoľko minút položiť, aj keď rýchlo nadobudne vedomie. Dôležitý je prísun čerstvého vzduchu.
Bezvedomie trvá dlhšie, postihnutý neodpovedá ne otázky a nemá nijaké reakcie, vyzerá, ako keby hlboko spal.
Ak dýcha sám, uložíme ho do stabilizovanej polohy.
Zistenie dýchania u postihnutého: pomocou zrkadielka - či prúdi teplý vzduch z úst alebo nosa, pravidelný pohyb pohyb hrudníka (klesanie a dvíhanie).
Ak zistíme, že postihnutý nedýcha, treba hneď začať s umelým dýchaním!
STABILIZOVANÁ POLOHA
Ak je niekto v bezvedomí, ale sám dýcha, treba ho uložiť do stabilizovanej polohy.
Tým sa zabráni vdýchnutiu krvi alebo zvratkov, čo by mohlo spôsobiť udusenie. Človek v bezvedomí totiž nemá obranné reflexy (kašeľ).
Stabilizovaná poloha:
Postihnutý leží na boku, spolovice na bruchu, zadná ohnutá ruka a ohnutá noha podopierajú telo, prsty pod bradou udržiavjú hlavu v záklone. Tak môže všetko vytiecť z ústnej dutiny. Okamžite privoláme lekársku pomoc!
Človeka v bezvedomí nikdy nenechávame samotného!
UMELÉ DÝCHANIE
Umelé dýchanie poskytne len osoba, ktorá ho ovláda!
Najprv vyčistíme ústnu dutinu, aby nedošlo k uduseniu (vodou, krvou, zvratkami).
Zakloníme postihnutému hlavu, chytíme nos tak, aby bol zapchatý a do úst vdýchneme z plných plúc. Sledujeme, či sa pri vdychu dvíha hrudník.
Uvoľníme nos, svoju hlavo otčíme do boku a nadýchneme sa čerstvého vzduchu, aby sme opäť mohli vdýchuť postihnutému do úst. (Odvracanie hlavy je dôležité, aby sme mali stále prísun čerstvého vzduchu, len tak zabezpečíme postihnutému kvalitné umelé dýchanie.)
Postup opakujeme každých 4-5 sekúnd, kým nezačne postihnutý dýchať sám, alebo kým nepríde lekár.
MASÁŽ SRDCA
Pri upadnutí do bezvedomia niekedy nastáva okrem zástavy dýchania aj zástava srdcovej činnosti. Vtedy je nevyhnutné kombinovať umelé dýchanie s masážou srdca.
Po vdýchnutí do úst postihnutého sa dlaňami oprieme o jeho hrudnú kosť (nie o rebrá, aby nedošlo k ich polámaniu) a 3x zatlačíme.
Tento postup opakujeme, kým sa srdcová činnosť opäť neobnoví, alebo až do príchodu lekára.