| ČO U STARKEJ OBZERÁME Magda Baloghová Neboli sme nikdy sami v izbičke so srdiečkami. Tu vo dverách kľúča niet. Komu nachvíľu je clivo, príde si sem posedieť. Na stole nás vždy privíta koláč ani zlatý kvet. U starkej sa dobre vstáva, vrní mlynček, vonia káva. Mačiatka sa v kúte hrajú, na mlynček sa podobajú. Vrnia tíško ako on, krútia tmavým chvostíkom. Poďme, Dunčo, odniesť metly, už sme všetky smeti zmietli. Choď kuriatka zavolať k omrvinkám spod stola. Metlu väčšiu ako ja zatiaľ zmením na koňa. Na truhlici samé kvety, či z tých kvetov vôňa letí? Naša starká pri dne hľadá, čo nosila ešte mladá, a ja poznám vôňu slnka na šatke, čo prala vlnka. Starká lampu prinesie, privolá ňou princezné. Ohníček, čo v lampe horí, prevedie nás cez tri hory. Zrazu stíchne starkej hlas, vidím svietiť zlatý vlas. |