| ŠKOLA Mária Rázusová - Martáková Slnce páli, nebo žiari - vrabce sedia na konári, robia krik, až v ušiach hučí: To mať syna lietať učí. "Pozor, synček, na mňa hľaď! Takto sa pusť!" - volá mať. "Ani za svet!" - vrieska Čimčim, "zabijem sa, dokaličím!" "Nič sa neboj, ropni krielka, veď to nie je výška veľká! Hlávku takto, nôžky tak!..." "Juj, nie! Ja... ja... nie som vták!" "Čože nie si?" - kričí mati. "Nie som vták!" - "No počkaj, dám ti!..." Tak na radosť susedom čuť ich spor až na priedom. Lenže mať má svoju vôľu: drgne synka - ten bác dolu, a jak padal z bydielka, chytro rozpäl krídelká. A už letí v krivej čiare na zem, na ker, na konáre a mať za ním krúti zrak: "Vidíš, syn môj!... Budeš vták!" |