| ŠIROKÁ CESTA, ÚZKY CHODNÍČEK Jana Šimulčíková ÚZKY chodníček je ako jazýček. Do hory sa po ňom chodí na maliny, na jahody. ŠIROKÁ cesta zhltne aj pol mesta. Až sa z toho hlava krúti: Kam sa toľko kolies rúti? Z VYSOKÉHO vežiaka pozerať ma neláka, lebo priepasť hlboká stiahla by ma z obloka. Slimák v NÍZKEJ chatrči ľahko rožky vystrčí. Dobre sa mu vodí, nemá v dome schody. Môj otecko DLHÝ je, posteľ mu je KRÁTKA. Perinou sa prikryje, vykúka mu briadka. Mama si ťažká, že je taška ŤAŽKÁ. Ja mám ĽAHKÝ batoh. Pojedol som za troch. Janka je štíhla. TENKÁ ako ihla. Neudvihne slamku. Podoprime Janku! Zato Peter - beda! Objať sa už nedá. "Nie som TUČNÝ," vraví Peter. "Mám na sebe HRUBÝ sveter." Keby som bol lastovička, lietal by som od malička. Poznal by som chodníky do ĎALEKEJ Afriky. Ale náš starký nemá rád už diaľky. Radšej v BLÍZKOM parku čaká svoju starkú. Do MALEJ knižky veľa sa zmestí. VYSOKÉ domy, ŠIROKÉ cesty. MALÁ knižka - tak to býva, kus VEĽKÉHO sveta skrýva. |