Ing. Eva Pekariková, Košická 26, 066 01 Humenné, www.pekarikova.szm.sk
Detské oddelenie
NsP A. Leňa Humenné
Vážená pani primárka,
píšem Vám tieto moje úvahy a budem rada, ak sa nad nimi pri čítaní budete zamýšľať nie len pohľadom ženy a lekárky s dlhoročnou púraxou, ale aj pohľadom rodiča a človeka otvoreného pre nové a moderné postupy. Vopred ďakujem.
Dnes sme sa rozprávali o prítomnosti otca na Vašom oddelení ako doprovodu pre hospitalizované dieťa. Charta práv hospitalizovaných detí hovorí: “Deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu“ a túto možnosť zakotvuje aj Charta práv pacienta v Slovenskej republike (prijatá Vládou SR 11.4.2001). Na toto sa odvolávam a hoci Vy ste dnes urobili na oddelení menší prieskum medzi matkami, výsledkom ktorého bol jednoznačne odmietavý postoj, som presvedčená, že veľmi veľa záleží od spôsobu podania informácie.
Celkom inak totiž reaguje žena, ak sa jej opýtate, či by jej neprekážala prítomnosť cudzieho muža na izbe a celkom inak reaguje matka, ak jej oznámite, že spolu s ňou bude na izbe otec iného dieťaťa, ale intimitu zabezpečíte aspoň plachtovou zástenou, keďže možnosti nemocnice sú obmedzené.
Neviem si predstaviť matku, ktorá by chcela zabrániť inému dieťaťu mať pri sebe rodiča-otca, keď už nemôže mať pri sebe matku.
V živote človeka sa vyskytne niekoľko situácií, keď sa musí zachovať inak, než bol doposiaľ zvyknutý a keď je odkázaný na toleranciu cudzích ľudí. Bolo by smutné a najmä sebecké odsunúť na vedľajšiu koľaj potreby chorého dieťaťa a uprednostniť vlastnú pohodlnosť (?). Nemocnica v prvom rade nie je hotel a neposkytuje hotelové služby. V nemocnici sa predovšetkým zachraňuje zdravie a život a tam ide bokom pohodlie nejakej netolerantnej osoby. Verím, že každé dieťa je rado, ak má v cudzom prostredí pri sebe oporu v rodičovi. Používanie spoločnej sprchy alebo WC je vždy vec dohody. Aj žena žene môže byť prekážkou, ak nemá základné hygienické návyky a nie je ochotná sa ústretovo správať.
Preto som presvedčená, že doprovod dieťaťu nie je vecou pohlavia rodiča, ale vecou ľudského prístupu v nemocnici. Pacienti sú vždy nútení prispôsobiť sa vnútornému poriadku nemocnice a záleží len na vedení zariadenia, do akej miery sa bude správať ústretovo k pacientom a najmä k detským pacientom.
Ešte raz ďakujem za prečítanie a budem sa veľmi tešiť na čas, keď aj otcovský doprovod na detskom oddelení bude samozrejmosťou.
S úctou, Eva Pekariková.
V Humennom dňa 21. júna 2005.