| MYŠOLAPKOU NA NETOPIERA? Alebo ako sme naháňali myš na balkóne V čase, keď sa Slávke schyľovalo na 1. narodeniny a ona začala intenzívne chodiť po byte, som na balkóne spozorovala trus. Malé čierne valčeky popri stene vyzerali ako od hlodavca. Ani by som sa nečudovala, no ako by na 8. poschodie v paneláku prekĺzla myš, navyše v prípade, že sa v byte pohybuje šelma pes, ktorý svojho času myši úspešne lovil? Znepokojovala som sa, lebo je známe, že hlodavce prenášajú rôzne choroboplodné zárodky a malé deti zas veľkú časť sveta spoznávajú najmä ústami, nuž nechcela som riskovať, že deti niečo chytia. Poverila som manžela, nech zistí, čo sa na balkóne deje a nech situáciu vyrieši. Ujal sa tejto úlohy svojsky: kázal mi lepšie upratať balkón, na ktorom býval kanárik a rozhadzoval krmivo na všetky smery. Obaja sme si mysleli, že myš chodí práve kvôli tomu krmivu. Muž sa už chystal kúpiť myšolapky, no mne stále vŕtalo v hlave, kade by tá myš chodila. Už som bola na pol ceste k susedom pod nami, keď som sa vrátila späť na balkón skúmať ešte raz. Vedecky som chcela určiť presný počet a rozmiestnenie myšolapiek, aby to bolo čo najúčinnejšie. Trus bol každé ráno nahromadený na jednom mieste poblíž steny. No zahliadla som ho aj na šnúre na prádlo a to už bol vrchol. Čo myš hľadala v takej výške? Alebo k nám lozila nie od spodných susedov, ale zo strechy? Začala som prátrať nanovo a na moje veľké potešenie som pôvodcu rýchlo objavila. V škáre medzi stenou a múrmi balkóna bol uchytený netopier. Hniezdil tam celé predošlé leto, no ja som si to nevšimla, len občas som upratala drobný trus neznámeho pôvodu. A keď som pôvodcu objavila, všetci sme ho nadšene obzerali a filmovali a on sa na nás asi nahneval, večer odletel a viac sa nevrátil. |