| MÔJ MACÍK Z. Alexandrovová Šijem, šijem pomaličky košieľku i nohavičky a ty, Macko, ticho seď, oblečiem ťa hneď! Teraz pekne po poriadku uvaríme kašu sladkú: staň si sem na samý kraj, na mliečko mi pozor daj! Pred jedením člipky-čľapki umyjeme obe labky a potom ich dosucha uteráčik vyšúcha. Tak, strapánik chlpatý, nekvapni si na šaty! Už ťa obed očakáva: cukrík, koláč, biela káva. Psíček Bodrík hľadí skraja: Kdeže idú títo dvaja?... - Vezmite ma sebou tiež! - Nie, nie. Ty pred búdou lež! Aj hus vyšla spoza kríčka pozrieť bližšie na Macíčka: - Ten chlpáč aj rozpráva? - Jaj, hus, nebuď zvedavá! Malé kozľa od koryta ani sa nič neopýta, len na Macka pozerá: Čože je to za zvera? Už sme došli k potoku - pridaj, Macík, do kroku: labka tmavá - nôžka biela: šups my rovno do kúpeľa! Aj chytroaj pomaly brodili sme, plávali, potom kopŕc na breh znova opáliť sa do kávova! Juj, nehoda veliká: stiahla voda Macíka; všetky labky hore dvihol: - Bodrí, Bodrík, chytaj mi ho! Takto smutní stúpame za Bodríkom ku mame. Bunda sťa myš zmoknutá... Zas pôjdeme do kúta! |