HODINKY Pri postieľke stolček, na stolčeku zvonček. Zvoní, zvoní na budíčku na Janka i na Evičku, že už začína sa škola. - Deti, hore! - budík volá. Osem bije na veži, Janko letí, nebeží. Omeškal sa o pár minút, ešte si chcel odpočinúť. Nesmejte sa, kamaráti, zajtra si už cestu skráti. Na ulici hodinár veľký výklad hodín má, Evka nesie potraviny, pozerá sa na hodiny. Samé tik-tak počuť zdnuka, v jedných kukulienka kuká. Dvanásť hodín - čas obeda. Hladný ponúkať sa nedá. Chutí teplá polievka, miznú lokše z tanierka. Tie my radi, veru hej! A teraz spať do druhej! Zdriemli sme si, bežne von do záhrady poza dom, hrať sa s loptou, poliať kvety. I pri hre čas rýchlo letí, k olovrantu po zábave sadáme si k sladkej káve. O siedmej už večarjú, o ôsmej sa ukladajú. A keď mesiac žltý, veľký svieti oknom do postieľky - spí Janko aj Evička, sen im zastrel očičká... Dobrú noc a pekné sny! |