HODINKY
Pri postieľke stolček,
na stolčeku zvonček.
Zvoní, zvoní na budíčku
na Janka i na Evičku,
že už začína sa škola.
- Deti, hore! - budík volá.

Osem bije na veži,
Janko letí, nebeží.
Omeškal sa o pár minút,
ešte si chcel odpočinúť.
Nesmejte sa, kamaráti,
zajtra si už cestu skráti.

Na ulici hodinár
veľký výklad hodín má,
Evka nesie potraviny,
pozerá sa na hodiny.
Samé tik-tak počuť zdnuka,
v jedných kukulienka kuká.

Dvanásť hodín - čas obeda.
Hladný ponúkať sa nedá.
Chutí teplá polievka,
miznú lokše z tanierka.
Tie my radi, veru hej!
A teraz spať do druhej!

Zdriemli sme si, bežne von
do záhrady poza dom,
hrať sa s loptou, poliať kvety.
I pri hre čas rýchlo letí,
k olovrantu po zábave
sadáme si k sladkej káve.

O siedmej už večarjú,
o ôsmej sa ukladajú.
A keď mesiac žltý, veľký
svieti oknom do postieľky -
spí Janko aj Evička,
sen im zastrel očičká...
Dobrú noc a pekné sny!