AKO SOM SKONČILA S DOJČENÍM

Mirko - po 22 mesiacoch
Mirka som dojčila 22 mesiacov. Prsník sa preňho stal nie len zdrojom potravy, no čím bol starší, tým viac i zdrojom útechy, pokoja, bezpečia, pohody.
Ráno sa zobudil a začal deň pri prsníku. Poludňajší spánok začínal pri prsníku. Aj večer zaspával výlučne pri prsníku. Okrem týchto prípadov sa pri prsníku liečila každá boľačka, hojil každý žiaľ a tíšila každá krivda. Mirko bol závislák schopný povyzliekať na kdekoľvek, len aby sa dostal k prsníku.

Niekoľko pokusov odstaviť postupne znižovaním dávok v pravidelných intervaloch stroskotalo na Mirkovej vytrvalosti a silnom hlase a na mojich výčitkách svedomia voči takému malému milému dieťatku.
Za jediný úspech považujem koniec nočného dojčenia po ukončení 1. roka jednoduchou fintou: v noci som Mirkovi namiesto prsníka ponúkla čistú vodu z fľaše a po niekoľkých takýchto nociach zistil, že kvôli obyčajnej vode sa mu vstávať neoplatí a prestal buntošiť.

Ďalší pokus o dostavenie sme urobili vo veku 18 mesiacov, kedy sme Mirka zaviezli na 4 dni k babke. Po tých 4 dňoch sa naše radostné privítanie skončilo klasicky - opäť pri prsníku.

Od úspešného konca nás delil ešte zvyšok školského roka. Cez letné prázdniny sme Mirka zaviezli k druhej babke na 2 týždne, kde na prsník zabudol. Ja som mlieko stratila hneď po rozlúčke.

Po návrate domov sa už Mirko neprisal, ani som ho nenúkala, snažila som sa ho zbytočne neprovokovať. Občas si ešte spomenul, že by chcel cicík aspoň vidieť, ale aj to časom pominulo. Myslím, že neutrpel žiadnu traumu z náhleho odstavenia, prijal to ako fakt. Mne tiež sem-tam prišlo ľúto, že už nezažívam tú intímnu chvíľu medzi mnou a mojím dieťatkom, ale aj s väčším Mirkom sme si našli mnohé chvíle na vrúcne objatia.

Slávka - po 22 mesiacoch
Možno to vyznie ako zámer v záujme spravodlivosti medzi súrodencami, ale bola to celkom obyčajná zhoda okolností.
Význam prsníka pre Slávku nebol o nič menší než pre Mirka. Všetky situácie boli rovnaké, až na detail, že Slávka k zaspávaniu prsník nepotrebovala, ak nebola hladná alebo smädná. V tomto smere jej stačil cumeľ.

Rozdiel oproti Mirkovi bol aj v tom, že ona si svojou prítomnosťou pri prsníku dokazovala prednostné postavenie vo vzťahu ku mne a k Mirkovi. Keď som sa s nimi mojkala naraz, prejavovala sa u nej klasická súrodenecká žiarlivosť a tak sa apoň domáhala prsníka, aby dokázala, že má nárok na niečo viac.
Keď dorástla do veku, kedy ma tiež začala vyzliekať z čohokoľvek kdekoľvek, začala som uvažovať o odstavení.
Už z predošlej situácie sme vedeli, že odlúčenie na pár dní nepomôže. Tentoraz sme však nemali prázdniny v dohľadne, tak som sa rozhodla s postupnosťou.

Cez deň som sa snažila Slávku všemožne zamestnať a zabaviť, aby nemala dôvod nudiť sa pri prsníku. Na hlad bolo okamžite po ruke ľahké jedlo, na smäd čerstvá voda. Na upokojenie nervov cumlík.
Cumlík sme však raz na jednej návšteve stratili a nový sme už nekúpili - veď 2. narodeniny sa rýchlo blížia, tým sa odstavovanie na čas trocha skomplikovalo, ale postupne sa podarilo denné cickanie celkom vynechať a zostalo už len ranné a večerné dojčenie.
Ukončiť nočné dojčenie sa mi podarilo vďaka výletu k sestre, kde deti spali všetky spolu v detskej izbe a teda aj Slávka s nimi bezo mňa - vtedy mala 1,5 r. Po návrate domov sme ju okamžite deložovali z našej spálne do detskej izby a viac prsník v noci nedostala.

Po výdatnej večeri ju prešla chuť na prsník a napokon zostalo len ranné dojčenie, aj to skôr v záujme zachovania nočnej atmosféry než pre môj pôžitok z blízkeho kontaktu.

Využila som fakt, že si Slávka začala uvedomovať význam slova pokazené. Jedného dňa som prsník zalepila leukoplastom a Slávke som ukázala, že je pokazený. Snažila som sa jej vysvetliť, že mliečko už nie je a že cicík sa opraviť nedá. Nešlo jej to do hlavy, chodila za mnou a chcela vidieť, či je cicík stále pokazený. Bol pokazený asi 4 dni, potom ma už začala svrbieť koža pod leukoplastom.

Začala som nosiť športovú sťahovaciu podprsenku. Slávka si za tých pár dní dokonale zvykla na fakt, že cicík sa pokazil. Občas je ešte zvedavá, či je stále pokazený, ale ona je veľmi poslušná a trpezlivá a pokojne príjme moju odpoveď, že stále. A mne je trochu ľúto, že inak to už nebude.