| RANENÁ BREZA Mária Rázusová - Martáková Mesiačik veľký, zlatistý bozkával brezu na listy: „Brezička, breza, riekni mi, prečo tak plačeš noci, dni?“ Pozrela breza do neba, otriasla slzy zo seba, pritisla lístky ku perám: „Mesiačik, druh môj ... umieram!“ „Čo?“ skríkol mesiac na skaly. „Čo??“ skaly trikrát zvolali. „Či sa ti dobre nedarí? Veď si najkrajšia v chotári!“ Zastenal pníček spanilý: „Deti mi srdce zranili, sekerou ťali do dreva, krv sa mi zo žíl vylieva!“ Mesačik zašiel – nastal deň, plakali listy – plakal peň. Keď svitla teplá nedeľa, ranená breza umrela. |