ČO U STARKEJ OBZERÁME
Magda Baloghová

Neboli sme nikdy sami
v izbičke so srdiečkami.
Tu vo dverách kľúča niet.
Komu nachvíľu je clivo,
príde si sem posedieť.
Na stole nás vždy privíta
koláč ani zlatý kvet.

U starkej sa dobre vstáva,
vrní mlynček, vonia káva.
Mačiatka sa v kúte hrajú,
na mlynček sa podobajú.
Vrnia tíško ako on,
krútia tmavým chvostíkom.

Poďme, Dunčo, odniesť metly,
už sme všetky smeti zmietli.
Choď kuriatka zavolať
k omrvinkám spod stola.
Metlu väčšiu ako ja
zatiaľ zmením na koňa.

Na truhlici samé kvety,
či z tých kvetov vôňa letí?
Naša starká pri dne hľadá,
čo nosila ešte mladá,
a ja poznám vôňu slnka
na šatke, čo prala vlnka.

Starká lampu prinesie,
privolá ňou princezné.
Ohníček, čo v lampe horí,
prevedie nás cez tri hory.
Zrazu stíchne starkej hlas,
vidím svietiť zlatý vlas.