ŠKOLA
Mária Rázusová - Martáková

Slnce páli, nebo žiari -
vrabce sedia na konári,
robia krik, až v ušiach hučí:
To mať syna lietať učí.

"Pozor, synček, na mňa hľaď!
Takto sa pusť!" - volá mať.
"Ani za svet!" - vrieska Čimčim,
"zabijem sa, dokaličím!"

"Nič sa neboj, ropni krielka,
veď to nie je výška veľká!
Hlávku takto, nôžky tak!..."
"Juj, nie! Ja... ja... nie som vták!"

"Čože nie si?" - kričí mati.
"Nie som vták!" - "No počkaj, dám ti!..."
Tak na radosť susedom
čuť ich spor až na priedom.

Lenže mať má svoju vôľu:
drgne synka - ten bác dolu,
a jak padal z bydielka,
chytro rozpäl krídelká.

A už letí v krivej čiare
na zem, na ker, na konáre
a mať za ním krúti zrak:
"Vidíš, syn môj!... Budeš vták!"