SEPTEMBER
Koniec letných prázdnin, škola volá.

1. Deň ústavy SR; Nech už mala naša prvá ústava niekoľko nedostatkov, dôležité je, že vôbec bola nejaká napísaná a otvorila dierka k vzniku druhej Slovenskej republiky 1. I. 1993.
4. Keď Rozália kvety páli, Lucia (13. XII.) kvetmi pomaľuje obloky. (ale nie plastové)
8. Ako sa zachová počasie na deň narodenia Panny Márie, tak bude potom za štyri týždne. (malá Mara, alebo Siatna Mara - čas sejby ozimín)
15. kresťania donútili zvyšok obyvateľov Slovenska premárniť deň bez práce (Sedembolestná Panna Mária)
23. jesenná rovnodennosť
28. Na Václava mráz nastáva.
29. Michal - snehom kýchal.
Michal, Juraj a Ján boli popri Vianociach a Novom roku významné dni, podľa ktorých sa štvrťročne počítalo, delili sa domáce práce, rodinné a ostatné udalosti v roku. Na Michala sa končili vonkajšie práce a gazdiné zasadli k pradeniu.

Mirko oslavuje narodeniny.

Príroda v septembri Jeseň - pani bohatá, zdobí stromy do zlata.
Začína veľký jesenný ťah vtákov. Veľké vtáky na oblohe vidíme: husi, kačice, bociany, no odlietajú aj drobné spevavce: lastovičky, belorítky, červienky. Neboja sa zimy, no väčšinou sú to hmyzožravé vtáky a odlietajú za potravou (aby si teraz nikto nemyslel, že pred každým tiahnúcim kŕdľom letí aj nejaký ten roj múch). Veľké vtáky tiahnu vysoko v typických zoskupeniach (kliny - jednotky, rady).
Malé vtáčiky odlietajú nenápadne v skupinkách nízko pri zemi, skrývajú sa v kroví, strniskách a len vo väčších kŕdľoch sa odvážia letieť cez otvorené priestranstvo. Bez toho, aby sme niečo tušili, nad našimi hlavami denne preletia tisícky vtákovna svoje teplé zimoviská.
Teplý septembrový vzduch je pretkaný jemnými vláknami s drobnými pavúčikmi, ktoré pri strete s tvárou robia typické jesenné škrabošky - obdobie babieho leta. Posledné letné kvety vädnú, väčšina našich lúčnych a hájových rastlín uschýna, listy a byle odumierajú, stromy tratia lístie. Jeseň neponúka nápadné kvety, ale pôsobivé plody a zaujímavé semená.
Semenami rastliny zabezpečujú pokarčovanie druhu. Príroda vynašla veľa spôsobov, ako semená/plody dopraviť čo najďalej od materskej rastliny.
Zoochória: prenášanie semien zvieratami, napr. zachytené na srsti. Každý isto pozná drobných "ježkov" - nažky repíka, či lipkavca, alebo bodliaky, ktoré sa nám pri chôdzi po lese a lúke lepia na oblečenie, zvieracím spoločníkom zamotávajú srsť.
Niektoré semená sa však nelepia na srsť. Orechy, žalude, bukvice a iné plody si živočíchy úmyselne zbierajú a odnášajú do svojich skýš, pričom tak pomáhajú rozširovaniu druhu.
Niektoré semená sú schopné vyklíčiť, len ak prešli tráviacim traktom vtákov (jarabina).
Anemochória: rozširovanie vetrom. Semená sú vybavené rozličnými lietacími zariadeniami (padáčik - púpava, chĺpkatý prívesok - kavyľ, krídlo - javor, breza, smrek, blanitý list - lipa).
Hydrochória: prenášanie semien vodou. Prirodzene sa vodou prenášajú najmäa semená vodných rastlín (lekno, leknica), no i stavikrv využíva na transport silu daždovej vody. Veľké orechy (kokosy) často po dozretí spadnú do mora a vlny ich vyplavia na celkom inej pevnine, kde zapustia korene.
Akýkoľvek transport semien čo najďalej od materskej rastliny je potrebný pre zachovanie genetickej stability. Semená preto lákajú svojich prenášačov farbou, vôňou, chuťou plodov.